O mne

Moja fotka
Slovakia
Tvrdíme, že nechceme byť klamaní, ale pravdy sa bojíme.

pondelok 18. decembra 2017

Niekto stojí v diaľke

Niekto stojí v diaľke

     Zelené lúky zajaté vysokými horami, zdobili dedinky roztrúsené po nich. V jednej z nich, celkom na okraji lúky, pri lese, žila Anča Krompáčovie. Krompáčovci, rodina, čo polí mali veľa, Anču vychovali, že by dobre pleť vedela. Krompáčovi starému samí chlapci sa podarili, len jednu dcéru, najmladšiu, Boh mu dožičil. Chlapcov od Krompáčov dievky za sedliakov mali, ony radšej o Mlynárovie synoch snili. U Krompáčov teda chlapcov 5 a ženy len dve boli na robotu doma. Keď však stará Krompáčová ochorela, dcéru Anču starý Krompáč z poľa vyhnal, aby ona doma o mater na posteli sa starala, aby ona dom upratovala, aby ona jesť varila, keď on s bratmi, a že ich málo nebolo, z poľa večer hladní prídu.
     Každý večer Anča po vodu chodila do potôčika v lese neďaleko. Raz sa tak pozabudla a po vodu šla do lesa až po západe slnka. Keby ona vedela, čo tam na ňu čaká. Svorka vlkov obkľúčila ju a ona odpadla. Až tak sa zľakla!
     V dome u Krompáčov ktosi klopal na vráta a div sa svete, to Anča v náručí zbojníka. Bola ako bez duše, paprčky sa jej hompáľali ako vo vetre, keď na rukách zbojníka omdletá ležala. Keď ju zbojník na posteľ položil, akurát sa jej očká otvorili. Videla svojho hrdinu a láska sa jej v srdci zrodila. Taký krásny švárny šuhaj. Zbojník išiel späť za družinou svojou, za bratmi deviatimi.
     Od tých čias, keď Anča po vodu šla, postával zbojník v diaľke za stromami a dával na ňu pozor. Plynuli dni, týždne, mesiace, až raz zbojník v diaľke nestál. Anča prestala jesť, smiať sa, usmievať sa. Dni boli pochmúrne, dlhé a smutné. Krompáčovcom úrodu ničilo množstvo dažďom a ani peňazí na deravú strechu nebolo. Po dedine reči kolovali, že chytili nejakého zbojníka a aby toho na Anču málo nebolo, starý Krompáč so synmi odhováral Anču, aby naňho myslela, že neslobodno so zbojníkom byť v kope, to nebolo možné v tej dobe.
     Jedného dňa, keď Krompáčovy chlapci na večeru z poľa prišli, po dedine vzruch nastal. Krompáčovci, okrem Anči vyšli von, pozrieť dôvod toho vzruchu. ,,Niekto stojí v diaľke," zakričal ktosi. Anča hneď vedela, že to jej zbojník sa vrátil. Utekala ona za ním, i keď jej otec po ňom ako po čvarge hľadí.
     Krompáčovci, okrem Anči vyšli von, pozrieť dôvod toho vzruchu. ,,Niekto stojí v diaľke," zakričal ktosi. Anča hneď vedela, že to jej zbojník sa vrátil. Utekala ona za ním, i keď jej otec po ňom ako po čvarge hľadí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára